Novohrad – Lučenec

Cez Podpoľanie sme sa presunuli do Lučenca, pričom sme urobili dôležité rozhodnutie: pod zámkom Vígľaš sme odbočili smerom na Slatinské Lazy, Starú Hutu a Polichno. Čo sa cesty týka, toto bola najčarovnejšia časť Dolce Výletu: prázdne, pritom väčšinou úplne nové asfaltky, nádherný kraj Boženy Slančíkovej-Timravy a k tomu zlatá hodinka. 

Keď sme dorazili, odrovnalo nás (celkom náhodne) vybrané ubytovanie – Lofty Smaltovňa. Bolo nielen úplne top, ale aj dog friedly. No v tomto meste nás dostalo oveľa viac. Zaujímavá architektúra mesta pripomínajúca mix Talianska, Orientu a socializmu bola pastva pre oči aj foťáky. Nehovoriac o neologickej synagóge postavenej v rokoch 1924 – 1925, ktorá bola v roku 2016 zrekonštruovaná a znovuotvorená. Neuveriteľné, ale aj sem vás pustia so psom.

Opäť trochu šok, no z Lučenca sa vykľul gastronomický vrchol nášho tripu: Tančiareň a pivovar Franz je parádna moderná krčma, ktorá síce pokrýva veľké množstvo jedál – čo na Slovensku neveští nič dobré –, no všetko, čo sme ochutnali, carpaccio z údeného hovädzieho jazyka, bravčová kotleta aj pizza, by obstálo aj v náročnej Bratislave či ešte náročnejšom Česku.

Ešte lepšia bola reštaurácia Origin v rovnakom zrenovovanom objekte Smaltovne, v ktorom sme aj spali. Šéfkuchár vrátivší sa zo Švajčiarska si tu so svojou partnerkou otvoril podnik, ktorý kombinuje svieže bistro jedlo cez obed s večernými finediningovými degustačkami a z toho, čo sme ochutnali, patrí medzi momentálne najvzrušujúcejšie miesta Slovenska.