Lopušná Dolina

Zo Spišskej Soboty smerujeme cez Svit do Lopušnej doliny. Nenápadné, no krásne miesto, na ktoré sa viaže množstvo mojich spomienok! Ako dieťa som tu na svahoch prelyžovala a presánkovala celú zimu. Do doliny vedie užšia cesta ťahajúca sa popod les, míňame na nej cyklistov, ktorí tento kút veľmi obľubujú.

V doline sa nachádzajú dva lyžiarske rezorty (idú hneď za sebou). Sú skvelou východiskovou pozíciou pre túru na Kozí kameň. My však dnes nemáme chuť stúpať na vrchol. FIAT 600 nechávame v zadnom rezorte (domáci ho poznajú ako Novú alebo Zadnú Lopušnú dolinu) na parkovisku, obúvame tenisky, berieme ruksak a ideme sa prejsť po lesnej ceste popri potoku Lopušná smerom na Šuňavu (ideálna trasa aj na bicykel či bežky). Po ceste míňame majestátne vodné diela tunajšieho bobra. Pristavíme sa a pozorujeme, či ho nezahliadneme. Potok, ktorý má za normálnych okolností šírku približne meter, sa na niekoľkých miestach mení na veľké jazero. Stromy, ktoré sa kedysi hrdo týčili nad lúkami, sú dnes ohlodané a súčasťou obrovskej hrádze, v ktorej sa spokojne čvachtajú kačky. Chodievame sa sem prechádzať roky, bobor nám celú krajinu mení pred očami a je to jeden z najfascinujúcejších počinov, aké som videla. Bobra sme dnes nevideli, ale zážitok máme tak či onak. Mám pocit, že od poslednej návštevy je hrádza zase o niekoľko desiatok metrov väčšia.