Po tejto zmrzline nebudete chcieť inú

Od Valče smer Nová Dubnica sme s Fiat Tipom prešli tak tisíc zákrut, cez cestu sa nám vydávali srny a jelene a na miestach, kde by sme to nečakali, sme objavili dačo málo zo snehu. No a v Novej Dubnici nám odpálilo dekel. Malé, len niečo vyše 10 000 mestečko ohúrilo Pala tak, že sa sem chce sťahovať. Všetko tu siaha do úrovne očí. Žiadne vysoké paneláky a iné ohyzdy. A medzipriestory sú plné zelene, lavičiek a takých tých ňuňu obchodíkov. Zastavenie času v tom najlepšom zmysle slova. Ale pre iné sme prišli. Zmrzlina, ktorej história sa začína písať dažďom. „Odchádzal som poslednýkrát z práce a scéna ako z 8 mile. Vonku prší, sedíš v buse nikam,“ smeje sa Rišo. Po pár mesiacoch sa rozhodla odísť z práce aj Dominika. A tu už sa začína príbeh zmrzlinárne v Novej Dubnici. Fakt, fakt dobrej zmrzlinárne. Že krémový je ešte aj sorbet. A chute sú naozajstné a nie fingované cez kadejaké arómy. Tečie tu čokoláda, ktorou sa dá všetko obliať. Šľahačka. A keď už tu budete, skúste určite panottino, v brioške zapečenú zmrzlinu s čokoládou. Palo koštuje všetky zmrzliny. Levanduľa, pistácia, krupica so škoricou, biela káva s čokoládou, rakytník a ďalších tritisíc chutí. A potom aj panottino. Toto sa dá jesť do prasknutia. Po hodine a pol vychádzame von, kývame Stanke, ktorá vo Velice zmrzlinu predáva. A Dominika s Rišom nám ešte ukazujú hneď oproti nim malý obchodík s originálnou vitrínou Klenotníctvo u Budíka. Klenotníctvo, kde sú klenotmi staré hodiny a hodinky, ktoré opravuje pán Budík. „On opraví fakt asi hocičo,“ lúči sa s nami Dominika. A teraz už domov. Psíky čakajú.